Chudnutie - prevencia pred cievnymi chorobami

Uvedenej súvislosti sa podrobne venovali výskumníci z univerzity Cattolica v Ríme a vzali si pod drobnohľad molekulárne mechanizmy, ktoré transformujú zápalový proces spôsobený nadváhou.

Aké sú teda jedlá obsahujúce protizápalové a antioxidačné zložky, ktoré pomáhajú schudnúť a chrániť pred zápalovým a vaskulárnym rizikom? Sú to jedlá bohaté na antioxidanty ako ryby, mliečne výrobky, brokolica, celozrnný chlieb, cesnak, ananás, lieskovce, čerešne, zelený čaj. Výskyt zápalových a degeneratívnych chorôb je na postupnom vzostupe na Západe a ide ruka v ruke s nárastom obezity," vysvetľuje doktorka Gremese z oddelenia medicínskych vied  polikliniky Gemelli.

Reumatoidná artritída a obezita

Obezita je uznaná ako stav chronického zápalu, a to vďaka tukovému tkanivu. Tuk ako ako endokrinný orgán v nadbytočnom množstve je zapojený nielen do metabolických procesov, ale aj do chronických zápalových aimunitných procesov. Výskumy preukázali, že obézni pacienti s reumatoidnou artritídou ak podstúpia diétu aj bez úprav základnej terapie preukazujújasné zlepšenie zápalového stavu.

Chudnutie prospieva srdcu

Zápal hrá kľúčovú úlohu pri vývoji aterosklerózy a následne kardiovaskulárnych chorôb, ktoré sú hlavnou príčinou úmrtia vo svetovom meradle.

Ateroskleróza - ochorenia tepien, pri ktorom sa do poškodenej cievnej steny ukladajú tukové látky, najmä cholesterolčím sa priesvit cievy zužuje, čo obmedzuje prietok krvi.  Ateroskleróza  je forma arterosklerózy (tvrdnutia ciev, ktoré srtrácajú elesticitu) a je charakterizovaná chronickým zápalom tepien.

Na univerzite Cattolica pozorovali, že významný úbytok hmotnosti po chirurgickom zásahu tráviaceho traktu napomáha pozitívnej funkcii srdcového systému.

Viac magnézia v jedle

Medzi dôležitými zložkami, ktoré treba prijímať, je i magnézium.  "Klinický výskum našej univerzity o črevných chronických zápalových ochoreniach ukazuje, že nedostatok magnézia, ktorý sa podieľa na úprave zápalových a autoimúnnych procesov, zvyšuje vážnosť Crohnovej choroby," dodáva doktorka Gremese. Stav choroby sa zlepšuje diétou bohatou na magnézium: otruby, tmavá čokoláda, suché ovocie, kukurica a cvikla.

Črevná mikroflóra

Predmetom výskumu je tiež skúmanie črevnej mikroflóry. Aj táto sa podieľa na chronických zápalových ochoreniach. Predbežné štúdie viacerých výskumných tímov Univerzity Cattolica potvrdzujú, že pacienti s podbnými patológiami majú špecifické zloženie mikroflóry. Hlbšou znalosťou zloženie črevnej mikroflóry v črevách túto možno upraviť, napríklad diétou alebo konzumáciou prebiotických a probiotických jedál.

Prebiotické jedlá sú nestráviteľné látky napomáhajúce množenie baktérii v hrubom čreve, znižujú pH v hrubom čreve, cholesterol,triglyceridy. K najbežnejším patria fruktooligosacharidy, inulín. Zdrojom prebiotických látok sú pšeničná múka, banány, med, pšeničné klíčky, cesnak, cibuľa, fazuľa, pór. V prípade probiotických látok sa jedná o živé organizmy, ktoré napomáhajú zdraviu organizmu, špecificky sú probiotické látky spájané s dosiahnutím rovnováhy črevnej mokroflóry.

Proteínová diéta upravuje krvný tlak

Ľudia, ktorí konzumujú vyšší obsahom bielkovín, môžu čeliť nižšiemu riziku vysokého krvného tlaku. Štúdia publikovaná v American Journal of Hypertension výskumníkmi z Boston University School of Medicine (BUSM) zistila, že účastníci výskumu konzumujúci vyský podiel proteínov (v priemere 100 g denne) zaznamenali 40 % zníženie rizika vysokého krvného tlaku v porovnaní s ľudmi prijímajúcimi nízky podiel bielkovín.

Jeden z troch dospelých Američanov trpí vysokým tlakom a 78,6 miliónov sú klinicky obézni, čo predstavuje rizikový faktor pre vznik vysokého krvného tlaku. Kvôli tlaku vyvíjanému na steny ciev predstavuje vysoký krvný tlak najčastejší rizikový faktor cievnej mozgovej príhody a urýchľovač početných foriem srdcových ochorení, zvlášť ak sa jedná o jedincov s nadmernou telesnou hmotnosťou.

Vedci analyzovali príjem proteínov zdravých účastníkov a 11 rokov u nich pozorovali priebeh vysokého krvného tlaku. Prišli k záveru, že dospelí konzumujúci viac proteínov, či živočíšneho alebo ratlinného pôvodu, mali po štyroch rokoch pozorovania štatisticky nižší systolický a diastoliycký tlak. Priaznivý účinok bol zaznamenaný pri ľuďoch s nadváhou i bez nadváhy. Ak bola proteínová diéta  obohatená o príjem vláknin, vyšší príjem proteínov viedol k 40-60 % zníženiu rizika zvýšeného krvného tlaku.

“Z týchto výsledkov vôbec nevyplýva, že ľudia obávajúci sa výskytu vysokého tlaku by sa mali vyhýbať proteínom. Príjem proteínov môže zohrať dôležitú úlohu pri dlhodobej prevencii proti zvýšeniu tlaku,” vysvetľuje Lynn Moore, docent medicíny na BUSM.