Športová výživa a cyklistika

Juraj Lajcha momentálne súťažne pôsobí v CK Spartak Tlmače. Vek: 24 rokov.

1. Juraj, odkedy sa venuješ cyklistike?

Cyklistike som sa začal venovať dosť neskoro, až keď som mal 15 rokov, kedy ma zobrali do mládežníckeho tímu Športovej školy Trenčín. Začiatky boli ťažké, avšak postupne som sa vďaka poctivému tréningu zlepšoval, v junioroch som už bol stabilným členom reprezentácie SR.

2. Prečo si si zvolil práve cyklistiku?

Súvisí to s predchádzajúcou otázkou, šport ako taký ma bavil odmalička, avšak vždy to bolo len v rovine záľuby. Až keď som mal 15 rokov, som si povedal, že prečo to nevyskúšať v nejakom klube. A jeden z mála športov, kde nie je úplne neskoro začať aj v 15 rokoch, bola cyklistika, ktorá ma bavila, aj keď predtým ma vždy viac zaujímal hokej. A musím povedať, že na cyklistiku ma vo veľkej miere nahovoril brat Michal, bez neho by som určite nepretekal...

3. Za aké kluby si súťažne pôsobil? Čo bol Tvoj najväčší úspech?

Po skončení mládežníckych kategórií v tíme Športovej školy Trenčín som sa dostal do novovzniknutého tímu epic janom greenway so sídlom v Dohňanoch, kde sme boli všetci mladí chalani. Mali sme tam výborné zázemie. Tam som pôsobil 2 roky. Následne ma zobrali do Dukly Trenčín, ktorá bola v tom čase najlepším slovenským tímom, jazdili tam viacerí skúsení chalani, od ktorých som sa veľa naučil. Boli tam viacnásobní olympionici Roman Broniš, Patrik Tybor a takisto aj Maroš Kováč. Cez Duklu Trenčín prešli v podstate všetci najlepší slovenskí cyklisti posledných rokov, vrátane Petra Sagana. Po sezóne nastali viaceré organizačné zmeny vo VŠC DUKLA, v dôsledku ktorých sa cyklistika presunula z Trenčína do centrály Dukly v Banskej Bystrici. Tam som pôsobil ešte jeden rok. Následne som sa dostal do Spartaku Tlmače, je to tím, ktorý má bohatú históriu, avšak po dlhšej odmlke sa snaží opäť dostať do popredia. Moje úlohy sa v tomto tíme zmenili. Kým v Dukle som plnil skôr úlohu domestika (pomáhal som lídrom ), v Tlmačoch patrím k tým skúsenejším a zodpovednosť za výsledky už je aj na mne. V Tlmačoch vládne veľmi dobrá, priateľská atmosféra, snažia sa vytvárať pre nás pretekárov čím ďalej, tým lepšie podmienky. Výrazne sa posilnili, do tímu prišiel viacnásobný majster SR Ľuboš Malovec a takisto aj Gábor Fejes, štvornásobný majster Maďarska a dlhoročný reprezentant. Budem tam pokračovať aj v nasledujúcej sezóne, mal by som patriť k lídrom tímu. Verím že sa klubu odvďačím výsledkami.

Medzi najväčšie úspechy zaraďujem medaily z majstrovstiev Slovenska, či už to bolo 3. miesto na MSR U23 v roku 2013 v Dubnici nad Váhom, alebo v roku 2016, kedy som získal 2. miesto v časovke jednotlivcov na MSR U23 v Hodoníne a 3.miesto na MSR U23 v Kyjove v pretekoch s hromadným štartom.

Veľmi si však vážim aj to, že som mohol byť členom reprezentácie SR U23 na Majstrovstvách sveta, či už vo Florencii 2013, v Ponferrade 2014, alebo v katarskej Dohe 2016, kde Peter Sagan vyhral v elitnej kategórii majstrovstvá sveta. Takisto super spomienky mám aj na rok 2015, kde som mohol byť súčasťou tímu, keď Erik Baška vyhral titul majstra Európy v estónskom Tartu. Ale teším sa každému, aj čiastkovému úspechu. Tento rok napríklad na Okolo Slovenska, čo sú najväčšie preteky u nás, keď sa mi podarilo v drese reprezentácie dostať do celodenného uniku a zviditeľniť sa. Na majstrovstvách sveta som bol trikrát a bol to vždy veľký zážitok pretekať s najlepšími na svete. Takisto napríklad aj sedieť za jedným stolom v jedálni s Petrom Saganom a ostatnými chalanmi z jeho tímu. Vďaka cyklistike som sa dostal do mnohých krajín, kde by som sa ináč nedostal, spomeniem napríklad Čínu, Katar, Rusko a mnohé ďalšie.

4. Ako vyzerá Tvoj tréning?

Tréning je veľmi rôznorodý. Za sezónu najazdím cca 25 000 km. Asi 60 dní v roku absolvujem pretekové štarty. Trénujem väčšinou systémom tri dni tréning a štvrtý. deň oddych alebo ľahký tréning. Väčšinou prvý deň v cykle sa zameriavam na rozvoj rýchlosti, rôzne intervaly, druhý deň na silový tréning a tretí deň na vytrvalostný tréning. Samozrejme, všetky tréningy absolvujem na bicykli. Avšak treba reagovať na to, čo hovorí telo. Keď som unavený, radšej si dám viac oddychu a naopak. Cyklistika je oproti iným športom odlišná tiežj v tom, že sa treba prispôsobiť aj počasiu.

Niekedy idem aj šesťhodinový, prípadne i dlhšie trvajúci tréning, občas aj okolo 250 km. V podstate celý rok trénujem na bicykli, akurát po sezóne v novembri mám oddych 3 týždne, vtedy robím len to, čo ma baví – športy, ktorým sa počas sezóny nemôžem venovať. V decembri väčšinou zaraďujeme do tréningového procesu sústredenie zamerané na rozvoj vytrvalosti, či už je to vysokohorská turistika alebo bežky. Od januára opäť začína cyklistický kolotoč, najskôr sústredenie v teplejších krajinách, napríklad na Malorke. Od marca do septembra máme preteky. Ale v každom tíme to je trochu iné, v mládežníckych kategóriách sa, na rozdiel od mužov, dosť času cez zimu venuje aj všestrannej príprave. Veľmi dôležitá je aj regenerácia a správne stravovanie.

5. Aké posolstvo by si adresoval mladým: aké by mali byť kľúčové charakterové a vôľové vlastnosti športovca?

Mladým by som chcel odkázať hlavne aby športovali a hýbali sa, aby nesedeli za počítačom a s mobilom v ruke. Samozrejme, každý je dobrý v niečom inom, niekto má nadanie na hudbu alebo na štúdium. Ale aspoň aký-taký pohyb by mal byť súčasťou každého dňa. Myslím si, že lepšie je nahánať sa po ulici a prísť občas s rozbitými kolenami ako sedieť za počítačom.

A vlastnosti športovca by mala byť hlavne cieľavedomosť a vytrvalosť, ísť si za svojím cieľom, tešiť sa z maličkostí, nenechať sa znechutiť a odradiť rečami iných, ani prípadným neúspechom. Často to menej talentovaní, ale cieľavedomí jednotlivci dotiahnu oveľa ďalej ako tie najväčšie talenty, ktoré, keď prestanú vyhrávať, stratia motiváciu. Ja som nikdy nebol extra talentovaný, ale nenechal som sa znechutiť. Ak by som počúval tých, čo mi hovorili, že nikdy zo mňa cyklista nebude a že to je pre mňa strata času, nedostal by som sa ani do mužskej kategórie. Mňa vždy také reči len viac namotivovali k tvrdšiemu tréningu. Nehovorím, že som toho dosiahol veľa, ale robím čo ma baví.

6. Čo je neodmysliteľnou súčasťou Tvojej športovej výživy? Majú cyklisti špecifickú športovú výživu, ktorá sa odlišuje od iných športov?

Ak by som mal vybrať jednu vec, tak by to bol dobrý proteín, ktorý je určite súčasťou mojej každodennej výživy. Či už po tréningu, alebo večer pred spaním, telo ho potrebuje. Počas tréningu mám osvedčené rôzne proteínové tyčinky.

Vrcholový športovec musí dobre trénovať, regenerovať a taktiež aj správne sa stravovať. Nič nesmie vynechať. Súčasťou dobrého jedálnička musí byť zelenina, kvalitné bielkoviny, sacharidy ale aj kvalitné tuky. Všetko záleží od toho, ako momentálne trénujem. Pred pretekmi sú dôležité sacharidy, často jem ryžu a cestoviny. Keď potrebujem schudnúť, sacharidy, naopak, výrazne obmedzujem, nahrádzam ich zeleninou. Úplne vynechávam fastfoody. Pochutím si na rôznych proteínových pochúťkach, orieškoch, alebo rôznych orechových maslách.

Cyklistika je dosť špecifický šport, počas etapy dlhej 230 km spálite obrovské množstvo kalórií, ktoré treba doplniť. Uvediem príklad, taký typický pretekový deň. Na raňajky napríklad vajcia, vločky, pred pretekmi aj pečivo. Potom asi dve hodiny pred štartom ešte menšia porcia ryže alebo cestovín. Cez etapu treba jesť často, ideálne každých 30 minút si niečo odhryznúť - zo začiatku môžu byť aj proteínové tyčinky, ktoré veľmi často jedávam počas tréningu, alebo banán. Obľúbené medzi cyklistami sú aj rôzne čerstvé ryžové koláčiky, je to v podstate niečo podobné ako ryžový nákyp zabalený v alobale. Počas etapy si dávame aj rôzne energetické gély, ktoré obsahujú hlavne cukry. Po etape, ešte pred večerou, doplníme sacharidy. A opäť - vhodný proteín.

7. Kto je Tvoj športový a ľudský idol?

Vyslovene idol nemám, snažím sa od každého si niečo vziať.

Ďakujeme Ti za Tvoj čas, Juraj, a želáme Ti veľa vytrvalosti, pevnej vôle a úspechov v cyklistike i v osobnom živote.